Ježiš na jednom mieste povedal: "...Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?" Hovorí to po podobenstve o neodbytnej vdove, ktoré je celé o vytrvalosti až do úspešného konca. "Keď to nie je dobré, znamená to, že nie je ešte koniec." Toto nehovoril Ježiš ale vravieva to Kris Vallotton. A môj obľúbený kazateľ (je fakt dobrý ak prekusnete ten nadšený neustávajúci skoro-krik) Mike Bickle hovorí, že najväčším pokušením, ktorému kresťan čelí je pokušenie skončiť. Zastaviť. Vypnúť...
Toto upozornenie považujem za obzvlášť aktuálne práve v tomto čase. Dnes alebo včera som tuším prvý krát počul v rádiu novotvar "pandemická únava". Lockdown strieda ešte prísnejší lockdown, odstavenie od normálne prežívaných vzťahov, voľného pohybu, kolektívneho športu, možnosti vidieť výraz tváre ľudí (úsmev) a slobody kýchnuť si bez pocitu viny, nám čoraz viac lezie na nervy. A potom tie ťažké Ježišove výzvy. Žehnať predstaviteľom moci, nepreklínať ale neustále sa modliť. Aj za všetkých porušovačov opatrení, kvôli ktorým sme možno stále zatvorení doma. Milovať blížnych aj nepriateľov. Hľadať možnosti ako žiť spoločenstvo? Ustavične sa radovať a vzdávať vďaky? Odpúšťať nie 7 ale 77x? Byť aj v tomto čase otvorení (množ.číslo) na ľudí ktorí práve teraz potrebujú spoločenstvo? Give me break! Toto si vyslovene pýta pauzu. Čo tak sa na chvíľu stiahnuť do nejakého vlastného šťastného sveta bez starosti o ten svet vonku? Alebo zdanlivej normálnosti nejakej virtuálnej reality, nejakého cudzieho príbehu (najlepšie v 10tich sériách po 20tich častiach), alebo si jednoducho hľadieť len svojich päť švestiek, oddať sa domácej hybernácii, pozerať tlačovky a chrániť sa FFP dvojkou a častou dezinfekciou.
Myslím, že fakt čelíme pokušeniu skončiť. Cítim to sám na sebe. Ale dnes je o to dôležitejšie zaostriť pohľad na zmysel a povolanie, ktoré nám bolo zverené Otcom, ktorý nás tvoril ako ideálny fit na toto povolanie a do tohto času. A vydržať bežať dobrý závod viery. Možno je pre teba čas aby si chvíľu zašprintoval a rozprúdil krv. Alebo sa nastavil na fakt, že bežíš maratón. Svet teraz nepotrebuje ďalších frflošov, mudrlantov alebo pštrosov s hlavou v piesku. Potrebuje zjavenie Božích synov a dcér, prežiarených Ježišovym svetlom. Poď do toho, nechaj Ducha aby v tebe rozdúchal vášeň a ak máš pocit, že už to nedávaš, nenechávaj si to pre seba a požiadaj o pomoc. Máš okolo seba sestry a bratov, ktorým na tebe záleží, aj keby zlý chcel aby sme na to zabudli. Zakončím hecom Jula Slováka (dnes mi idú citácie): "Prejdime týmto časom tak, že keď sa obzrieme keď to skončí, budeme môcť byť na seba hrdí!"