Každý zažívame situácie kedy sa obzeráme späť a pýtame sa, či cesta (alebo nejaký jej úsek) po ktorej sme kráčali mala zmysel. Či sme sa márne nenamáhali a zle neinvestovali. Či sme nevylievali svoj život do projektov, vzťahov alebo aktivít, ktoré majú nulový význam. Ak je takáto skúsenosť pre teba niečim nepoznaným, radšej si začni klásť tieto otázky. Počítať celý život nejakú rovnicu a spraviť si skúšku správnosti až na konci by bolo veľmi nerozumné.
Takisto ale vieme, že veľmi často je toto zatemnenie len následkom toho, že sa zamračilo a možno začalo pršať a fúkať studený vietor. Jednoducho aktuálne okolnosti, naše emocionálne rozpoloženie alebo nejaké situácie, ktorým sme čelili spôsobili, že v krátkodobom horizonte začneme spochybňovať, či ideme správnym smerom. Spomínam si na môj rumunský puťák (na ktorom btw boli aj Mariš, Mari a Jožko), ktorý začal krásne ale potom nám na hrebeni Rodny tri dni pršalo a zažili sme búrku a krupobitie, kedy sme sa báli o život. Boli tam momenty, kedy som sa pýtal prečo som sa na to dal. Napr. keď som ležal v noci v spacáku a zároveň aj v potoku, ktorý sa rozhodol tiecť nám počas búrky cez stan ale bál som sa postaviť, pretože okolo nás trieskali blesky a ja som nechcel vytŕčať nad povrch. Vtedy som si kládol otázku, či by mi nebolo lepšie v Bratislave v mäkkej a hlavne suchej posteli, v ktorej by som teraz spal a neklepal sa ako vystrašený ratlík. Keby som to ale vtedy zabalil, nevidel by som nádherné scenérie, divoké kone, neochutnal miestne čučo od pastierov, nezažil magické chvíle so spolupútnikmi a nebol fascinovaný krásou, ktorá mi opäť raz dokazovala tú ultimátnu Krásu. Týmto spomienkovým úletom chcem len ilustrovať, že v čase pochybností potrebujeme zapojiť a praktizovať vieru.
Keď nás Otec povolal na nejakú cestu, má zmysel po nej vo viere pokračovať aj keď to tak aktuálne necítime a možno nám to ani nedáva zmysel. Viete, že nám na tento rok vravel o peci. Čo ak je aj toto jeden aspekt nášho prepaľovania? Vytrvať vtedy, kedy by sme to bez viery vzdali. Ak bude náš motív láska, tak aj keby naše merateľné výsledky boli v očiach sveta jedno veľké fiasko, Otec nás odmení. Toto je ten veľký ekvalizér skrze ktorý môže byť v Kráľovstve vedúci živoriaceho detského stretka väčší ako úspešný štadiónový evanjelizátor. Kde sa aktuálne nachádzaš? V teplej posteli v Bratislave alebo na púti? Ak si v pohodlí komfortnej zóny zdvihni prosím zadok! Ak si na púti a je to aktuálne ťažké, ďakujem ti. A žehnám ti vieru pokračovať!
- Ogar -