Podcast Komunity Eben Ezer

  • Moreplavci (apríl 2008)

    Obraz prijatý na chválach 27. apríla 2008

    Neznámy svet, čas, neznáme rozbúrené more…
    Plachetnica so stiahnutými plachtami. Živly, najmä more ale aj vietor a dážď na ňu dorážajú akoby tušili, že nepotrvá dlho a zdolajú ju. Cez palubu sa prevaľujú vlny. Unášajú loď a sú väčšie než osemposchodový dom. Plavidlo sa nakratučko ocitne na hrebeni vĺn a potom sa rúti do hlbokej priepasti. Takto to vyzerá už nejaký čas. Vlastne od okamihu keď začal duť ten silný víchor…

    Tesne nad pásmom ponoru, vytŕčajú z lode veslá a chaoticky sa nesúrodo pohybujú. narážajú do seba, ponárajú sa do vĺn a z času na čas sa prestane niektoré hýbať. Ďalšie usilovne pracuje. Sem tam pod náhlym náporom vĺn sa niektoré z vesiel s praskotom ako špajdľa zlomí.

    Plachetnica na rozbúrenom mori. Podpalubie. Spev v pochodovom rytme (americky armádny štýl)
    Predspevák: „náááš Kapitááán skvelýýý JE!!!“
    Zvyšná posádka (zborovo): „náááš Kapitááán skvelýýý JE!!!“
    Predspevák: „On všetkééému rozumJE!!!“
    Zvyšná posádka (zborovo): „On všetkééému rozumJE!!!“
    Predspevák: „On vie prečo búrka JE!!!“
    Zvyšná posádka (zborovo): „On vie prečo búrka JE!!!“
    Predspevák: „On nás z nej aj vyvedIE!!!“
    Zvyšná posádka (zborovo): „On nás z nej aj vyvedIE!!!“

    … Predspevák stojí v prednej časti podpalubia, pridŕža sa stĺpu a voľnou rukou bubnuje na bubienok do rytmu. Zvyšná zborovo spievajúca spoločnosť sedí za veslami a spievajúc sa snaží veslovať v rytme…

    Veslujúci: „Bol som na palube…“
    Sused veslujúceho: „Fakt? To si nemal! Vieš, že je búrka. Mohlo ta spláchnuť do mora!“
    Veslujúci: „Hovoril som s Ním a …“
    Sused veslujúceho: „S kým?“
    Veslujúci: „No predsa s Kapitánom! Vravel…“
    Sused veslujúceho: „Výborne, že si s Ním hovoril. On je naozaj dobrý a láskavý. Dobre, že sme na Jeho lodi. Neviem, neviem ako by to vyzeralo s nami keby sme boli na lodi konzumu alebo reiki alebo nebodaj na lodi drogových závislostí…“
    Sused veslujúceho: pokračuje v myšlienkach: „… aj keď na lodi otroctva práci to asi majú viac pod kontrolou ako my teraz… „
    Veslujúci: „Hovoril, že by sme sa teraz mohli pokojne plaviť oveľa rýchlejšie…“
    Sused veslujúceho: „…no fakt! Však už peknú minútu neveslujeme! Myslím, že by sme mali začať znovu makať. Takto sa nedoplavíme ani na ostrov stanovených cieľov! Nie to ešte do Bezpečného prístavu…“
    Veslujúci: „…stačilo by vraj vyjsť na palubu…“
    Sused veslujúceho: „… ja sa fakt teším na ten ostrov. Keď tam doplávame môžeme si povedať: zmákli sme to. Chvála ti Kapitán! On je vážne makač. Vie ako to na mori chodí, čo treba kedy urobiť, vie to s kormidlom, ma presnú orientáciu, pozná svoju posádku… minule keď som bol úplne na dne, On prišiel za mnou do kajuty a 5 minút s Ním stačilo na to aby som bol opäť v pohode…“
    Veslujúci: „…a napnúť plachty. Rozbehli by sme sa ako šíp. Loď by rozrážala vodu a namiesto kymácania sa z boku na bok ako to je teraz, by sme len leteli striedavo hore a dole. V plnej rýchlosti by sme dokonca na niektorých vlnách poskočili…. Predstav si to vzrušenie… Plavili by sme sa rovno do Bezpečného prístavu, smerom k zapadajúcemu slnku, ktoré by nám svietilo prijemne do tvare, že tá by nám žiarila…“
    Sused veslujúceho: „…hej kámo, začni už veslovať. Myslím, že takto sa vážne nerozbehneme, keď tu budeme vykecávať…“
    Už dávno neveslujúci: „Počúval si ma? Kapitán vravel, že treba vyjsť na palubu! Toto veslovanie nikam nevedie. akurát tak na ostrov stanovených cieľov. A aj to z odratými ušami…“
    Sused neveslujúceho: „Aha!!!“(už zvýšeným hlasom) „a spláchne nás do mora! Veď tam vonku je víchor!“
    Už dávno neveslujúci: (kričiac presvedčivo) „Kapitán vravel, že to sú ideálne podmienky na rýchlu a vzrušujúcu plavbu!!! A že my sme námorníci, nie veslári!!! (Hlasno tak, že to počujú aj ostatní veslujúci) A táto loď nie je žiadna galéra (loď na veslovací pohon)!!! Toto je plachetnica!!!
    Sused neveslujúceho: „… Pst. Pozri prestali veslovať a teraz na teba všetci pozerajú.“
    Už dávno neveslujúci (čeliac pohľadom ostatných už neveslujúcich a už nebubnujúceho, hlasno tak aby ho počuli): „Počujte! Kapitán vravel, že ak sa chceme skutočne plaviť a nie pomaly potápať, potrebujeme vyjsť na palubu a začať robiť to, na čo sme na tejto lodi! Ja vraj viem najlepšie upevňovať a uvoľňovať laná na palube! Ty (sused) máš dar na prácu s plachtami vo vzduchu na
    stožiari a rahnách, a ty (nebubnujúci) máš úlohu pravidelne merať hĺbku vody…“
    Niekto z neveslujúcich: „Ako to môžeš všetko vedieť?! Ak nebudeme dávať lodi rýchlosť potopí sa!“
    Už dávno neveslujúci: „Kapitán to vravel! Kedy ste boli naposledy na palube a zdržali sa tam dlhšie? Ja si pamätám, že sme boli hore často keď ešte nezačal duť ideálny vietor. Keď tam už budeme, On k nám bude hovoriť! Veď…“ (zanôtil): „On všetkééému rozumJE!!!… Takže nemusíme mať strach z toho, že by sme nevedeli čo robiť! A teraz keď duje ideálny vietor, máme šancu na skutočnú plavbu! Vykašľať sa na ostrov stanovených cieľov! Môžeme sa plaviť rovno do Bezpečného prístavu!“
    Sused neveslujúceho: „Ja by som nevedel, čo na tých stožiaroch robiť…“
    Už dávno neveslujúci: „Vylez z podpalubia na palubu! Spýtaj sa Kapitána! Je ho dobre počuť na celej palube aj v plachtách!…“

    Založené na skutočnom obraze od Kapitána, určenom pre námorníkov z lode Eben Ezer.


  • Kláštorovica 2018 Škútovky

    Milí moji, vďaka za tento čas strávený s Vami a s Pánom, ktorý je tu zaznamenaný! Chcem sa ešte takto verejne poďakovať v mene nás všetkých aj Ogarovi a Gaji, ktorých sme v ďakovaniach nestihli spomenúť. Vďaka za vašu službu a nasadenie, za to všetko čo dávate a obetujete, aby Eben mohol rasť a ísť tou správnou cestou a my spolu s ním!

    (viac…)


  • Ako bolo na obnove GSU

    Ahojte Ebeňáci,

    chceme sa s Vami podeliť o to, čo sme prežili počas poslednej víkendovej obnovy uršulákov.

    V prvom rade sme sa zhodli, že to bol nesmierne požehnaný a premodlený čas – za čo patrí veľká vďaka – boli ste perfektným modlitebným krytím.

    Hneď na začiatku sme zistili, že náš najnovší harmonogram ostal ležať doma na stole. Rýchlo sme ho zosmolili…niečo spamäti, niečo sme improvizovali, ale všetko dopadlo absolútne na 100%. Nestačili sme sa diviť, ako Boh koná.

    Veľkým darom pre náš tím a pre celú duchovnú obnovu bol páter Milan Toman. Vypĺňal celý duchovný program a ochotne sa zapájal do všetkého diania na víkendovke. Vždy s úsmevom na tvári, otvoreným srdcom, milujúci Pána Boha a pokorou v srdci…a bola s ním aj riadna sranda 🙂 Cítili sme v ňom veľkú oporu a veľmi dobre sa nám s ním slúžilo. Na decká bol perfektne pripravený – vyučoval, kázal, slúžil sv. omše, spovedal, zdieľal, žehnal a zjavoval Božiu lásku. Priniesol aj plagát s Ježišovou tvárou, ktorý umocňoval celú duchovnú atmosféru.
    Verím, že môžem za všetkých povedať, že jeho prítomnosť a jeho program bol pre nás silným obohatením.

    Decká boli zlaté a milé (napodiv p.učiteliek aj tí problémoví boli fajn). Prišlo 30 mládežníkov (16-17 rokov)…veľmi šikovní mladí ľudia s rôznymi talentami (hlavne športovci a umelci) – nefrflali, nevyrušovali, zapájali sa, pomáhali v kuchyni, boli poslušní a mali veľmi príjemné pani učiteľky, ktoré si program tiež užili a veľmi ochotne pomáhali s čím mohli)

    Po úvodnom icebreakingu v ktorom okrem kríža padla aj nejaká tá herézka (o tom ako muži majú počúvať svoje manželky – stresík robil svoje), sme vybehli na kopec nad dedinou. Okrem prečistených pľúc a prekrvených mozgov sme si doniesli aj kilo blata na topánkach 🙂

    Jedným z najsilnejších momentov večera a celej obnovy, ktorý nám decká pozdieľali, boli proroctvá od eben-prorokov (za čo im veľmi ďakujeme – odviedli dôležitú službu) a tento bod programu bol kľúčový. Decká ich dostali v obáločkách s ich menami počas sv. omše a mali sme pocit, že duchovná atmosféra akoby pozitívne zhustla. Neskôr sme sa dozvedeli, že tie proroctvá veľmi sedeli na to čo prežívajú a jeden chalan dokonca povedal, že tam bolo napísané niečo, čo o ňom nevedel nikto.

    (Na fotke je vidno ako boli rozložene – na tom mini stolíku sa slúžila sv. omša a keď išli decká na prijímanie, mohli si vziať aj obálku so svojim menom…,ale žiaľ sme zabudli odfotiť ako to bolo pripravené, tak sme vám spravili dodatočnú foto s obálkami pre tých, čo neprišli).

    Večer ešte nasledovala adorácia, kde hrali naši skvelí hudobníci, symbolické ponorenie sa do rieky Jordán a potom páter Milan všetkých jednotlivo požehnal posväteným olejom.

    Na druhý deň bolo vyučovanie pátra Milana, písali sme si na papier naše falošné identity a tie sme potom v skupinkách (baby/chalani) symbolicky spálili v ohnisku.
    Potom bolo prorocké písanie / kreslenie o tom ako nás vidí Otec, sv. omša a večer chvál s odovzdaním života Ježišovi (čo bol najdôležitejší bod celej víkendovky, do ktorého sme smerovali) a modlitbou príhovoru – tiež highlight, ktorý decká pochvaľovali v zdielaní.
    Na záver večera sme im pripravili takú mini čajíkovo-keksíkovo-čipsovú párty so svetielkami a sviečkami, zdieľali sme sa, hrali hry a Mariška na gitare až do neskorých nočných hodín (pikoška – posúval sa čas a budíček bol 6:45 – pre niektorých animátorov aj skôr – lebo jediná sv. omša, ktorá bola vhod sa začínala o 7:20 – ale čo neobetuješ pre také uršulácke zlatíčka?)

    V nedeľu po sv. omši raňajky a rozlúčka, ktorá bola veľmi srdečná a dojemná. A nielen my sme boli dojatí, ale aj mládeži sa zarosili očká. Decká sme vyzbrojili na cestu exorcizovanou a posvätenou soľou v epických sklených flaštičkách s korkovým štuplom, požehnaním a Mišike ich vyslala do sveta skvelým povzbudivým slovom.

    A nakoniec ešte ďakujeme všetkým ebeňákom, ktorí tvorili tím: Kike, Jožkovi, Mišiké, Mariške, Mery, Alimu, Mišovi a Jankovi. Všetkých si pán Boh používal a bolo to veľmi dobré. Boli odvážni, lebo sa zdieľali so svojimi svedectvami (to sa deckám tiež páčilo), perfektne a s láskou sa venovali, modlili sa, hrali na hudobné nástroje a spievali, pomáhali a chystali – skrátka dream-team, ktorý Kami nazvala Dobro-Družstvo (Kami dúfa, že sa to ujme )
    A špeci poďakovanie patrí Mariške, Mery, Alimu a Jankovi za krásny hudobný doprovod počas celej víkendovky.

    p.s. veľmi príjemnou súčasťou tejto obnovy, boli dve zlaté tetušky kuchárky, ktoré varili ako babičky z rozprávky. Sme sa výborne a chutne najedli (domáce parené buchty bol TOP!)
    p.s.2 veľmi ďakujeme aj celému organizačnému tímu za pomoc pri tvorbe programu!

    – Vaši Dávid a Kamilka –


  • Kláštorovica 2017

    Drahí! Tento newsletter je epické dielo a záznam toho, čo Boh medzi nami v máji 2017 robil. Osobne ma veľmi povzbudzovalo čítať to, čo k nám Boh hovoril. A tak ako sa Boh dáva nájsť tým, ktorí ho hľadajú, tak aj k týmto textom sa dostanete až po prekliknutí na celý obsah. Želám vám aby ste si našli čas na toto čítanie.
    – Ogar –

    (viac…)