Obraz prijatý na chválach 27. apríla 2008
Neznámy svet, čas, neznáme rozbúrené more…
Plachetnica so stiahnutými plachtami. Živly, najmä more ale aj vietor a dážď na ňu dorážajú akoby tušili, že nepotrvá dlho a zdolajú ju. Cez palubu sa prevaľujú vlny. Unášajú loď a sú väčšie než osemposchodový dom. Plavidlo sa nakratučko ocitne na hrebeni vĺn a potom sa rúti do hlbokej priepasti. Takto to vyzerá už nejaký čas. Vlastne od okamihu keď začal duť ten silný víchor…
Tesne nad pásmom ponoru, vytŕčajú z lode veslá a chaoticky sa nesúrodo pohybujú. narážajú do seba, ponárajú sa do vĺn a z času na čas sa prestane niektoré hýbať. Ďalšie usilovne pracuje. Sem tam pod náhlym náporom vĺn sa niektoré z vesiel s praskotom ako špajdľa zlomí.
Plachetnica na rozbúrenom mori. Podpalubie. Spev v pochodovom rytme (americky armádny štýl)
Predspevák: „náááš Kapitááán skvelýýý JE!!!“
Zvyšná posádka (zborovo): „náááš Kapitááán skvelýýý JE!!!“
Predspevák: „On všetkééému rozumJE!!!“
Zvyšná posádka (zborovo): „On všetkééému rozumJE!!!“
Predspevák: „On vie prečo búrka JE!!!“
Zvyšná posádka (zborovo): „On vie prečo búrka JE!!!“
Predspevák: „On nás z nej aj vyvedIE!!!“
Zvyšná posádka (zborovo): „On nás z nej aj vyvedIE!!!“
… Predspevák stojí v prednej časti podpalubia, pridŕža sa stĺpu a voľnou rukou bubnuje na bubienok do rytmu. Zvyšná zborovo spievajúca spoločnosť sedí za veslami a spievajúc sa snaží veslovať v rytme…
Veslujúci: „Bol som na palube…“
Sused veslujúceho: „Fakt? To si nemal! Vieš, že je búrka. Mohlo ta spláchnuť do mora!“
Veslujúci: „Hovoril som s Ním a …“
Sused veslujúceho: „S kým?“
Veslujúci: „No predsa s Kapitánom! Vravel…“
Sused veslujúceho: „Výborne, že si s Ním hovoril. On je naozaj dobrý a láskavý. Dobre, že sme na Jeho lodi. Neviem, neviem ako by to vyzeralo s nami keby sme boli na lodi konzumu alebo reiki alebo nebodaj na lodi drogových závislostí…“
Sused veslujúceho: pokračuje v myšlienkach: „… aj keď na lodi otroctva práci to asi majú viac pod kontrolou ako my teraz… „
Veslujúci: „Hovoril, že by sme sa teraz mohli pokojne plaviť oveľa rýchlejšie…“
Sused veslujúceho: „…no fakt! Však už peknú minútu neveslujeme! Myslím, že by sme mali začať znovu makať. Takto sa nedoplavíme ani na ostrov stanovených cieľov! Nie to ešte do Bezpečného prístavu…“
Veslujúci: „…stačilo by vraj vyjsť na palubu…“
Sused veslujúceho: „… ja sa fakt teším na ten ostrov. Keď tam doplávame môžeme si povedať: zmákli sme to. Chvála ti Kapitán! On je vážne makač. Vie ako to na mori chodí, čo treba kedy urobiť, vie to s kormidlom, ma presnú orientáciu, pozná svoju posádku… minule keď som bol úplne na dne, On prišiel za mnou do kajuty a 5 minút s Ním stačilo na to aby som bol opäť v pohode…“
Veslujúci: „…a napnúť plachty. Rozbehli by sme sa ako šíp. Loď by rozrážala vodu a namiesto kymácania sa z boku na bok ako to je teraz, by sme len leteli striedavo hore a dole. V plnej rýchlosti by sme dokonca na niektorých vlnách poskočili…. Predstav si to vzrušenie… Plavili by sme sa rovno do Bezpečného prístavu, smerom k zapadajúcemu slnku, ktoré by nám svietilo prijemne do tvare, že tá by nám žiarila…“
Sused veslujúceho: „…hej kámo, začni už veslovať. Myslím, že takto sa vážne nerozbehneme, keď tu budeme vykecávať…“
Už dávno neveslujúci: „Počúval si ma? Kapitán vravel, že treba vyjsť na palubu! Toto veslovanie nikam nevedie. akurát tak na ostrov stanovených cieľov. A aj to z odratými ušami…“
Sused neveslujúceho: „Aha!!!“(už zvýšeným hlasom) „a spláchne nás do mora! Veď tam vonku je víchor!“
Už dávno neveslujúci: (kričiac presvedčivo) „Kapitán vravel, že to sú ideálne podmienky na rýchlu a vzrušujúcu plavbu!!! A že my sme námorníci, nie veslári!!! (Hlasno tak, že to počujú aj ostatní veslujúci) A táto loď nie je žiadna galéra (loď na veslovací pohon)!!! Toto je plachetnica!!!
Sused neveslujúceho: „… Pst. Pozri prestali veslovať a teraz na teba všetci pozerajú.“
Už dávno neveslujúci (čeliac pohľadom ostatných už neveslujúcich a už nebubnujúceho, hlasno tak aby ho počuli): „Počujte! Kapitán vravel, že ak sa chceme skutočne plaviť a nie pomaly potápať, potrebujeme vyjsť na palubu a začať robiť to, na čo sme na tejto lodi! Ja vraj viem najlepšie upevňovať a uvoľňovať laná na palube! Ty (sused) máš dar na prácu s plachtami vo vzduchu na
stožiari a rahnách, a ty (nebubnujúci) máš úlohu pravidelne merať hĺbku vody…“
Niekto z neveslujúcich: „Ako to môžeš všetko vedieť?! Ak nebudeme dávať lodi rýchlosť potopí sa!“
Už dávno neveslujúci: „Kapitán to vravel! Kedy ste boli naposledy na palube a zdržali sa tam dlhšie? Ja si pamätám, že sme boli hore často keď ešte nezačal duť ideálny vietor. Keď tam už budeme, On k nám bude hovoriť! Veď…“ (zanôtil): „On všetkééému rozumJE!!!… Takže nemusíme mať strach z toho, že by sme nevedeli čo robiť! A teraz keď duje ideálny vietor, máme šancu na skutočnú plavbu! Vykašľať sa na ostrov stanovených cieľov! Môžeme sa plaviť rovno do Bezpečného prístavu!“
Sused neveslujúceho: „Ja by som nevedel, čo na tých stožiaroch robiť…“
Už dávno neveslujúci: „Vylez z podpalubia na palubu! Spýtaj sa Kapitána! Je ho dobre počuť na celej palube aj v plachtách!…“
Založené na skutočnom obraze od Kapitána, určenom pre námorníkov z lode Eben Ezer.