V predchádzajúcich blogoch sme sa v téme dostali od položenia základov až k predstaveniu dvoch konkrétnych lží sveta, ktorými môžeme ľahko nasiaknuť ak si nedáme pozor a neobnovujeme sa premenou zmýšľania, s pomocou Ducha Svätého a Božieho Slova. Dnes chcem pokračovať ďalšími dvomi. Prvá je o ochote konať postavenej na emóciách alebo porozumení, druhá o nesprávnom vyhodnocovaní toho, čo má skutočne hodnotu a zmysel. Než sa do toho pustíme, len pripomeniem zmysel odhaľovania týchto, zväčša nenápadných, lží. Je ním Božia vôľa v našich životoch. Ak ju chceme rozoznať a plniť, potrebujeme sa vytrvalo obnovovať premenou zmýšľania, ktoré je aj o tom, že sa zbavujeme postojov a presvedčení, ktoré nám duch tohto sveta nenápadne podsunul a vylaďujeme kurz našich životov podľa kompasu Ducha Svätého.

Konám, len ak to tak cítim, resp. konám, len ak to tak rozumiem (lož 3)

Určite si sa už stretol pri neochote zmeniť nejaký konkrétny postoj alebo správanie s výrokmi: „Ja to takto necítim.“ alebo „Vidím to inak!“. Prvý z nich vyjadruje postoj, že nespravím niečo, čo aktuálne nekorešponduje s mojimi emóciami, že nepôjdem proti tomu ako sa aktuálne cítim. Druhý zas presvedčenie, že ak mám niečo racionálne pochopené ináč, resp. tomu zatiaľ nerozumiem, nie som ochotný ísť proti svojmu aktuálnemu porozumeniu. Môžeš sa teraz pýtať, že aký je v tom vlastne problém? Problém nastáva, ak ťa tieto postoje zastavia pred niečím, do čoho ťa volá Boh.

Príklad postoja „konám, len ak to tak cítim“: sme pohádaní s manželkou a ja som na ňu veľmi nahnevaný. Viem síce, že Božie Slovo mi vraví aby slnko nezapadlo nad našim hnevom (jasné pozvanie k zmiereniu v ten istý deň ako sme sa pohádali) a tiež, že ako manžel mám milovať svoju manželku ako Kristus Cirkev, že vydal seba samého za ňu (povedať „odpusť mi “ niekedy môže byť naozaj pocitovo vzdialene podobné umieraniu na kríži – minimálne moje ego odumiera), poviem si ale, že ja to takto necítim a nezmierim sa. A namiesto toho aby som vstúpil so svojou manželkou do ešte väčšej hĺbky nášho vzťahu, ktorú mal aj v tejto ťažkej situácii pre nás pripravenú Otec, ktorý všetko použije aby nám to slúžilo na dobré (Rim 8,28), položil som z vlastnej vôle tehličku do múru rozdelenia a izolácie medzi nami.

Príklad postoja „konám, len ak to tak rozumiem“: manželke som sľúbil úctu, lásku a vernosť a pri sobáši. Keby sa niečo zmenilo, povedal by som jej to, takže nerozumiem prečo je nespokojná, že jej pravidelne, alebo aspoň občas nehovorím, že ju milujem. Toto je úsmevný a mierne za vlasy pritiahnutý príklad, je však udivujúce ako veľa kresťanských manželstiev okolo nás nie je ďaleko od tejto situácie. Medzi manželmi často nastane situácia, že jeden partner vyjadruje nejakú potrebu, druhý tejto potrebe nerozumie, prípadne sa mu zdá „nelogická“ a preto ju jednoducho ignoruje.

Skúsim ešte príklad aj z inej oblasti. Existujú témy o ktorých sa v našom kontexte (som katolík) veľmi veľa v Cirkvi nehovorí a nevyučuje sa o biblickom pohľade na ne. Napr. o peniazoch, konkrétne o desiatkoch a almužnách. Alebo aj prakticky o využívaní času a ďalších zdrojov, ktoré by sa (spolu s peniazmi) dali zhrnúť do množiny biblického pojmu „sila“ (veľmi pekné vysvetlenie nájdeš napr. tu). A keďže vlastne neviem, čo k tejto oblasti hovorí Božie Slovo, resp. tomu nerozumiem, tak trochu automaticky preberám pohľad sveta. A pre tento svet je nelogické míňať a „mrhať“ na Boha. Sprav si malú skúšku správnosti: Koľko času tráviš v modlitbe a koľko peňazí dávaš na Božie veci? Ako sú na tom tvoje desiatky a almužny?

Či už determinujú tvoje činy viac emócie alebo rácio / porozumenie, kľúčová je táto otázka. Si v momentoch, keď ťa emócie alebo rozum vedú spraviť jedno, no Boh napr. skrze Písmo niečo úplne iné, ochotný vykročiť a konať na základe viery v Božie prisľúbenie? A aby si mi rozumel, mám na mysli situácie, kedy ti Duch Svätý opakovane rôznymi spôsobmi podčiarkuje nejaký princíp z Božieho Slova, ktorý ignoruješ, pretože poslúchnuť by znamenalo vykročiť na vodu.

Keď teda ochota konať len na základe emócií alebo porozumenia je klamstvom tohto sveta, čo je biblický motor jednania? Je to viera. Konám, pretože verím (uveril som).

Dobre to ilustrujú dva prvé príbehy Lukášovho evanjelia. Zachariášovi sa zjaví Pánov anjel Gabriel, ktorý mu oznámi, že sa mu narodí syn Ján a naprorokuje mu o tomto chlapcovi obrovské veci. Z nejakého dôvodu sa Zachariášovi tento Boží plán nezdá logický. Napriek tomu, že sa nachádza v strede najviac nadprirodzenej udalosti vo svojom živote, a anjel mu oznamuje okrem iného koniec hanby a spoločenskej stigmy, ktorá sa vznášala nad ním a Annou už mnoho rokov. Nesedia mu prirodzené veci: Alžbeta je neplodná a obaja sú už veľmi starí. Neuverí a pýta si nejaký ďalší dôkaz: „Podľa čoho to poznám?“ Na čo myslel?! Možno ho zradilo to, že sa celý svoj dlhý život spoliehal na racionálne rozhodnutia a preto v čase svojho navštívenia premeškal šancu konať z viery. Možno bola jeho viera vyblokovaná strachom – čítame, že na začiatku zjavenia anjela sa ho zmocnila hrôza. Každopádne vieme, že nakoniec sa svoju lekciu naučil a druhé jeho vystúpenie na scéne už dopadlo omnoho lepšie. Naproti tomu stojí príbeh tínedžerky Márie, ktorá si od toho istého anjela Gabriela vypočula ešte podivnejšie prisľúbenie. Pri stretnutí nemá strach, len sa diví nad tým ako ju anjel oslovil. Jej prvá reakcia je zvedavá otázka ako Boh plánuje vyriešiť prirodzene nemožnú situáciu. A po jeho vysvetlení, po ktorom jej okrem iného musí byť jasné, že povesť o jej počestnosti (tehotenstvo pred manželstvom) a možno aj jej život budú ohrozené ako priamy dôsledok Božieho plánu s jej životom, reaguje s vierou a súhlasí s ním.

V Božom kráľovstve máme mnoho príležitostí, do ktorých najprv vstúpime skrze vieru a následne niečo spoznáme. A aj to skúsenostne, nie racionálnym pochopením. Ilustruje to napr. Pavlova modlitba v liste Efezanom, kde sa modlí za čitateľov aby poznali Kristovu lásku, presahujúcu porozumenie (Ef 3,19). Zachytil si? V Biblii poznať sa nerovná porozumieť. Božie Kráľovstvo je plné zdanlivo paradoxných princípov, ktoré keď chceš žiť, potrebuješ jednoducho uveriť Ježišovi a jeho Slovu, nie ich obsiahnuť rozumom. Chceš viac lásky? Začni milovať. Život v plnosti? Začni umierať. Premenu svojich vonkajších okolností? Dovoľ Ježišovi premeniť ťa zvnútra. Túžiš aby tvoj život navonok niesol viac dobrého ovocia? Buď viac v skrytosti vo svojej modlitebnej komôrke. 

Len to čo je vidno a je ocenené ľuďmi má skutočne cenu (lož 4).

Myslím, že sa zhodneme na tom, že v dobe Facebooku, Instagramu, Youtubeu a iných sociálnych sietí sebaprezentácia, vytváranie virtuálneho obrazu o sebe, instantné informovania o svojich úspechoch a zážitkoch, naberá úplne nové grády.

Tiež som si pomerne istý, že ak sa považuješ za Ježišovho učeníka (si veriaci), povedal by si mi, že tejto štvrtej lži neveríš. Poďme si však spraviť takú mini skúšku, či je to naozaj tak. Táto skúška obsahuje dve otázky. Buď k sebe a k Bohu pri odpovediach úprimný:

• Okrem verejného života s Bohom (účasť na bohoslužbách, modlitba v spoločenstve, biblické krúžky, púte, služba v Cirkvi, atď.) máš aj nejaký skrytý život v Bohu? Robíš s Bohom a pre neho veci, ktoré nevidí nikto iba Otec? Ježiš v Mt 6 hovorí napríklad o modlitbe v komôrke za zavretými dverami, o almužne, ktorá je darovaná v tajnosti a bez fanfár, o pôste o ktorom vieš len ty a Boh…
• Ako sa cítiš keď robíš pre iných alebo pre Boha (služba) niečo, čo nie je (dosť) vidno? Prežívaš zmysluplnosť, radosť a pokoj alebo si bližšie pocitom, nespokojnosti, sebaľútosti, pocitu menejcennosti, prípadne týmto výrokom: nech už to je za mnou a trvá to čím kratšie, nech sa už dostanem konečne k niečomu, čo má skutočný dopad a význam, skutočný zmysel…

Vyššie som spomenul Ježišovu reč na vrchu, kde v Mt 6 sa Ježiš venuje zbožnosti, modlitbe, almužne a pôste. Hovorí, že keď sa dejú v skrytosti (t.z. že ich nie je vidno, nie sú spromované a hlavne nie sú praktizované tak aby boli ocenené inými ľuďmi!) a teda sú motivované láskou k Bohu, majú špeciálnu a veľkú hodnotu. Vyzdvihuje ich keď hovorí, že nebeský Otec, ktorý vidí v skrytosti (verím, že Ježiš hovoril najmä o skrytosti nášho srdca, do ktorého Otec vidí), sám takéto správanie odmení. Neskôr v Mt 10,42 dokonca vraví, že ani pohár vody, podaný so správnou vnútornou motiváciou nezostane bez nebeskej odmeny.

Ježiš v Mt 6 ďalej tiež hovorí, že dosť záleží na tom kde si zhromažďuješ svoj poklad, pretože kde je tvoj poklad, tam bude tvoje srdce. Pričom možnosti sú dve: na zemi alebo v nebi. A tiež vraví, že ak je tvoj poklad v nebi, následok je, že miluješ Boha a lipneš k nemu a naopak, ak na zemi, nenávidíš Boha alebo ním pohŕdaš. A toto sú vážne následky na to, aby si zistil, čo to vlastne ten poklad je a ako a kde si ho ukladáš. Verím, že tu sme späť pri vnútorných motívoch nášho srdca. Skrytosť spájajúca sa s Otcovou odmenou, je ukladaním pokladu v nebi. Snaha o sebaprezentáciu a uznanie, pod vplyvom lži, že len to čo je vidno a je ocenené ľuďmi má skutočne cenu, je ukladaním pokladu na zemi. Inými slovami ak aktívne neodmietneš túto lož a nedovolíš Duchu Svätému vykoreniť ju zo svojho srdca, si na ceste, ktorou sa vzďaľuješ Bohu a tvoje srdce nie je napojené na nebo. Verím ale, že tento scenár nechceš. 

Na druhej strane, mne osobne toto dodáva veľkú nádej, že v Božom kráľovstve sú vnútorné pohnútky obrovský ekvalizér. Niekto, kto celý život nepovedal z pódia jedinú prednášku a zvestoval evanjelium maximálne jednému človeku naraz, môže dosiahnuť rovnakú alebo pokojne aj oveľa väčšiu odmenu ako ten, ktorý slúžil vo svetle reflektorov a priviedol k Bohu milióny ľudí. Rozhodujúce bude to, čo sa dialo v skrytosti môjho a tvojho srdca: šlo mi o uznanie alebo som konal z lásky k Bohu? Túžil som po svojej alebo Božej sláve? A nejedná sa len o tie veci v skrytosti, ktoré z lásky k Bohu spravíš ale aj o tie, ktoré nespravíš, prípadne nepovieš. Keď si zvolíš skončiť s frflaním, sťažovaním sa, kritikou a ohováraním a namiesto toho radšej budeš mlčať, prípadne pochváliš, povzbudíš a budeš žehnať. Keď sa nebudeš tvrdohlavo držať svojho hnevu a horkosti ale dáš priestor odpusteniu. Alebo si vypočuješ niekoho, kto ti je nesympatický, namiesto toho, aby si sa mu vyhol. A dalo by sa pokračovať…

Takto mnohé mamičky, zvukári, upratovačky, deti, šoféri, detskí služobníci, príhovorcovia a kostolníčky, budú Bohu bližšie ako mnohí iní rečníci a kazatelia na veľkých kresťanských konferenciách, hudobníci, poradcovia, dospeláci, lídri, pastieri, proroci a organisti.

Hovorili sme o nej na KE 20.10.2019. Záznam tohto stretnutia si viete aj vypočuť, no kto upredňostňuje čítanie, nižšie ponúkame zhrnutie toho, čo vidíme pred nami na aktuálny školský rok.

(viac…)

Všetci sme nekompletní a nie celkom v poriadku. Čo je mimochodom v poriadku, najmä ak si to pripustíme. Často to totiž nedokážeme sami zbadať. Každý z nás máme istý druh postihnutia, slepý bod, kde nevidíme, že sme mimo. Každému chýba niečo do dokonalosti a potrebujeme za pomoci Ducha Svätého dospievať a rásť, pričom mierou tejto dospelosti je plnosť Krista (Ef 4).

Naše poruchy a postihnutia sú rôzne. Pripomína sa mi prvé dejstvo obrazu o spoločenstve, ktoré mi Pán dávno dal a často mi ho pripomína. V ňom sa ľudia zo spoločenstva, stúpajúci na horu, musia podopierať, viesť a pomáhať jeden druhému, pretože každý je ináč poškodený. Jeden je slepý, iný kríva, ďalší je nevládny, atď. Pointa je, že to sami nedajú.

Najmä v poslednej dobe si na svojich reakciách v istých situáciách doma uvedomujem, že niektoré postoje, výchovné riešenia a vzorce správania, ktoré považujem tak nejak automaticky za normálne a správne, v skutočnosti vôbec nie sú OK, pretože nepatria do kultúry Božieho kráľovstva. 

Dám dlhší príklad, myslím ale, že pomôže: môj chybný postoj, keď domácnosť a praktické veci okolo detí riešim len v sobotu, v rámci väčšieho rodinného upratovania, prípadne inokedy, keď ma Gaja požiada. Uvedomil som si to koncom septembra, kedy sme mali doma niekoľko po sebe nasledujúcich nepokojných, nervóznych dní: veľa kriku a nervozity medzi deťmi, deťmi a rodičmi, medzi mnou a Gajou, proste, nechcete tam byť. Keď mi konečne došlo, že s tým mám niečo riešiť ja, pýtal som sa Ducha Svätého, čo sa deje a čo s tým. On mi hovoril najprv o Gaji a jej prežívaní, o tom ako sa cíti. A následne mi začal ukazovať, čo mám robiť ja. A dosť ma tým prekvapil. Pretože mi vravel tieto veci: „Umy večer Rút, uprac kuchyňu, uprac detskú izbu a zapoj do toho aj deti…“ Uvedomil som si, že Gaja je z rodiny, kde celý manažment domácnosti mala pod palcom mama, pretože otec bol vedec, vysokoškolský pedagóg a ešte aj veľmi angažovaný v Cirkvi. A tiež, že ja som z rodiny, kde som takisto zažíval v týchto roliach viac mamu, pretože otec servisoval najmä môjho postihnutého bráška, ktorého bolo treba všade nosiť. Pre nás oboch je tento model „domácnosť = mama manažérka, otec väčšinou odpojený“ známy a automaticky ho žijeme. Aj keď zjavne nie je správny a privedie ženu k vyčerpaniu a rodinu oberie o pokoj.

A predstavte si situáciu, že tieto vnútorné automatické modely fungovania muža a ženy, pôjdu proti sebe. Následkom bude vnútorná bolesť, zraňovanie sa, neschopnosť komunikovať, resp. porozumieť si a postupné odcudzovanie sa. Koľkí ste vyrastali v rodine, kde rodičia žili princípy Božieho kráľovstva? Nie je nás veľa, čo sme šli do manželstva s takýmto dobrým dedičstvom. Niektorí ste žili úplne bez jedného z rodičov a museli ste model fungovania v manželstve a výchove budovať od nuly. Na čom ste to postavili? Ďalšie časté oblasti kde kresťania žijú nesprávne (svoje) automatické modely a majú veľký problém ich zmeniť, sú napr.: výchova detí, narábanie s peniazmi a časom, sexualita, poslušnosť autoritám…

Ako Ježišovi učeníci sme povolaní byť svetlom sveta a soľou zeme (Mt 5,13-14). Máme žiť vo svete ale nie byť zo sveta (Jn 17,16-18). Sme jednoducho povolaní žiť ináč ako tento svet, v odlišnej identite (synovstvo) a na (odlišných ako tie vo svete) princípoch Božieho kráľovstva, ktoré nastavil Kráľ – Ježiš. A svet má skrze túto našu odlišnosť v láske (Jn 13,35) a jednote (Jn 17,23) spoznať Ježiša.

Si ochotný vstúpiť do tohto povolania? Ak áno, budeš aj ochotný podstúpiť zmenu svojich automatických modelov a presvedčení, s ktorými Ježiš nesúhlasí? „Ale ako mám zistiť ktoré to sú, však sú často automatické a neuvedomujem si ich?“ Som rád, že si sa spýtal :). Tu sú nejaké tipy, čo môžeš spraviť:

1. Počúvaj, čo ti chce povedať Duch Svätý. Bez neho ani nemáš šancu vedieť, čo sú princípy Kráľovstva a v čom si mimo. Ježiš sa o ňom (DS) vyjadril, že nás „..naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ (Jn 14,26)

• Počúvaj, čo ti chce DS povedať skrze Sv. Písmo. Žijeme v dobe, kedy môžeš v aplikácii v telefóne, začať čítať Božie Slovo podľa rôznych plánov, na hocijakú tému. Ukazuje ti DS, že si mimo v manželstve? Nájdi si plán, ktorý sa venuje manželstvu a keď ním budeš prechádzať, rob to v komunikácii s DS. Pýtaj sa ho napr.: čo toto Slovo znamená pre mňa? A pokračuj minimálne dovtedy, kým vo svojom manželstve neuvidíš ovocie DS. A tiež dovtedy, kým ti toto ovocie nepotvrdí aj tvoja manželka.
• Počúvaj, čo ti chce DS povedať skrze Cirkev a spoločenstvo. Dá sa žiť aj systémom: „všetci ste mimo, len ja som lietadlo.“ Ale ak je to náhodou v nejakej oblasti tvoj prípad, daj možnosť DS usvedčiť ťa a buď ochotný podriadiť sa. Pravdepodobne si mimo ty, nie ľudia zo spoločenstva, ktorí ťa majú radi a len sa ti snažia pomôcť a ukázať na miesto v tvojom živote, ktoré je tvojim slepým bodom.
• Počúvaj, čo ti chce DS povedať v tvojom srdci. Ak zažívaš ovocie DS, popísané v Gal 5,22, čo je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie, ideš dobre. Ak zažívaš niečo iné napr. strach, úzkosť, rozbroje, napätie, krik, hádky, žiarlivosť, nepriateľstvo, izoláciu, nečistotu, žiadostivosť, závisť, hnev, zúrivosť, opilstvo, atď. je to indikácia, že potrebuješ pomoc DS, aby si opustil nejaký nesprávny model alebo presvedčenie a nechal sa DS vyučovať ako veci fungujú v Kráľovstve. Pomôcť môžu a zvážiť by si tiež mohol odpustiť, prijať sviatosti…

2. Prijmi pomoc zvonku. Otec nás zasadil do spoločenstva. Preto nás Ježiš učil modliť sa: „Otče náš…“

• Daj niekomu zo spoločenstva, kto ťa má rád a zároveň má možnosť vidieť tvoj život, právo pýtať sa ťa akékoľvek otázky. S tým, že mu vždy v pravde a bez vyhýbania odpovieš.
• Ak to dokážeš, daj mu aj právo zastaviť ťa ak bude vidieť, že sa rútiš k sebazničeniu, resp. k zničeniu niekoho iného. S tým, že sa rozhodneš poslúchnuť ho keď s tým príde, aj keby sa ti v danom momente zdalo, že to nevyhodnotil správne.
• Prijmi pomoc odborníka. Sú situácie, kedy si už príliš ponorený vo svojom probléme a nevieš sa dostať von. Ak si napr. v manželstve zaseknutý už dlho v stave vzájomného odcudzenia (tichá domácnosť) a neschopnosti rozumieť jeden druhému (pokusy riešiť veci spoločne skončia väčšinou hádkou, vnútornou bolesťou a ešte väčším uzavretím sa), neodkladaj to a vyhľadaj pomoc zvonku. A nečakaj, že tvoj partner spraví prvý krok. Skrátiš obdobie vzájomnej bolesti a svojim deťom predĺžiš obdobie, kedy budú vidieť správne fungovanie medzi rodičmi. Týmto im dáš vzácne dedičstvo do ich vlastného budúceho manželstva.

Keď dovolíme DS aby nám vyššie spomenutými (ale aj inými) spôsobmi ukazoval, kde sme mimo, on nás zároveň bude učiť, čo je ten nový spôsob a nová kultúra Kráľovstva. A vieme, že on nám nenakladá viac ako dokážeme uniesť. Tak sa podrobme jeho výchove. Pán nám prisľúbil, že každý deň máme novú milosť. Skúšať to z vlastných síl nemá zmysel, pretože to zaručene nefunguje. Zato z Božieho Slova vieme, že aj keď my sme slabí, on je silný. A jeho milosť sa dokonale prejavuje v našej slabosti. Žehnám nám odvahu risknúť to s jeho milosťou!

Je tu leto! Úžasný čas na prežitie so svojou rodinou a priateľmi, organizovanie grilovačky, poobedie na pláži, čas na drink, oddych, cestovanie, zúčastnenie sa podujatí… Keď stretávame nových ľudí a trávime s nimi vzácne momenty, máme možnosť ich milovať a deliť sa s nimi o lásku, ktorou ich miluje Ježiš.

Dali sme dokopy pár tipov a pripomienok, ktoré nám všetkým môžu pomôcť s tým, ako sa deliť o Evanjelium s druhými. Dúfame, že budú pre vás užitočné.

Jednoduchý štart

Jedna z najbežnejších otázok kresťanov v súvislosti so zdieľaním viery je „ako niekto vie, kedy hovoriť o svojom vzťahu s Ježišom?“ Existuje nejaký perfektný moment, kedy nadhodiť túto tému? Ako ju priblížiť svojim priateľom?

Akosi sme obrátili našu vieru na niečo, o čom sa hovorí jedine keď sa „zdieľame“. Je to skoro tak, akoby jediným momentom, kedy môžeme hovoriť o Ježišovi ľuďom, ktorí nie sú kresťanmi, je, keď na to máme dôvod alebo tým sledujeme nejaký cieľ.

Nie je nesprávne hovoriť o svojom vzťahu k Bohu, aby sme niekomu dali vedieť, že aj on môže mať s Ním vzťah. Ale možno by bolo lepšie uviesť to, v čo veríme, uvoľnenejším a viac konverzačným spôsobom.

Dovoľ svojej viere v Boha byť prítomnou v tvojom rozhovore, aj keď sa nevyhnutne nesnažíš povedať niekomu o Ježišovi. Hovor o tom, v každodenných konverzáciách! Ak by si bol bežcom, rozprával by si svojim kamošom o svojich bežeckých topánkach, svojom tréningu a o tom, ako si sa stal bežcom, aj keby ich behanie nezaujímalo. Nebolo by tvojim cieľom, aby začali behať, len by si hovoril o svojom živote. Tak prečo to isté nerobiť s tvojou vierou? Chodíš do kostola? Čítaš Bibliu? Modlíš sa? Hovor o tom!

Hovor svojim kamošom o tom, v čo veríš, bez akýchkoľvek skrytých motívov, jednoducho ako súčasť toho, čím si.

01: Tvoj príbeh

Zdieľanie tvojho osobného svedectva je jedným z najprirodzenejších spôsobov rozhovoru o Bohu. Je to tiež jeden z najefektívnejších spôsobov, lebo tvoja osobná skúsenosť sa dá ťažšie spochybniť a odmietnuť, lebo sa stala tebe.

Povedzme si úprimne, každý má rád dobrý príbeh. A existuje len málo lepších príbehov ako tie o tom, keď Boh vstúpi do nejakej situácie. Spomeň si na čas, keď Boh vypočul tvoju modlitbu alebo ti dal najavo, že je reálny alebo urobil niečo zázračné.

Je užitočné mať podobné Božie príbehy poruke, aby si ich mohol použiť v rozhovore, keď sa na to naskytne príležitosť. Veľkým cieľom tvojho svedectva je vzbudiť túžbu v srdciach ostatných, aby povedali: „Toto chcem!“

Sústreď sa na to, čo Boh urobil a môže urobiť, a snaž sa vyhnúť „kresťanským“ slovám. Uisti sa, že ľudia rozumejú, o čom hovoríš a spýtaj sa ich, čo si o tom myslia. Buď citlivý na signály záujmu, ktoré vysielajú. Je mimoriadne dôležité reagovať na tieto signály, aby si mohol pokračovať vhodnými otázkami a ísť v rozhovore hlbšie.

Pamätaj: Príbeh o tom, čo Boh spravil v tvojom živote, je kľúčom k tomu, aby ho mohli zažiť aj ostatní.

02: Miluj a slúž

Keď za niekým ideme, aby sme mu povedali o Ježišovi, nie vždy sme vítaní. Môže sa nám dostať agresívnych reakcií. Ale neber to zle a neuraz sa!

Ak je v našom srdci túžba získať ľudí tam kde sú s láskou, musíme nájsť spôsob, ako sa s nimi spojiť bez toho, aby sme vyvolali agresiu. Jedným spôsobom, ako to urobiť, je cez službu. Je to spôsob, ako ľudí prekvapiť a stretnúť ich v ich potrebách, záujmoch a obavách. Môžeme byť tak svedkami Jeho lásky k nim.

Služba je to, čo robil Ježiš keď prišiel na zem. Biblia nám hovorí, že vstúpil do hlbín zeme: tak hlboko, ako je nevyhnutné ísť, aby zasiahol ľudí tam, kde sú, v ich potrebách. Musíme sa preto znížiť, aby sme vyvýšili druhých, aby sme im dali pocit vlastnej hodnoty, ale tiež, aby sme im umožnili rásť!

Tieto skutky služby môžu byť rôzne: čistiť autá, ponúknuť kávu, atď. Služba musí dať ľuďom možnosť pocítiť Božiu lásku k nim (ich hodnotu!) a dať im túžbu ísť dopredu a rásť, s očami upretými na Nebo.

Ako môžeš slúžiť a preukazovať lásku svojmu blížnemu? Môžeš to robiť sám alebo s pár kamarátmi v tvojom meste. Aj maličkosťami sa dá prejaviť láska. Buď kreatívny!

03: Soľ a svetlo

Ježiš nám povedal, že sme svetlom sveta. Volá nás, aby sme sa neskrývali, ale nechali naše svetlo jasne žiariť pred druhými!

Evanjelizácia môže naháňať strach, ale v pravdou je, že niet väčšej radosti ako vidieť priateľa, ktorého život sa mení vďaka Ježišovi. Stojí za to postaviť sa nášmu strachu! Tu je niekoľko vecí, ktoré nám môžu pomôcť, keď zdieľame svoju vieru so svojimi priateľmi:

• Modli sa, aby ťa Boh viedol k ľuďom s otvorenými srdciami. Boh pripravuje pred nami cestu.
• Investuj do vzťahov. Dôvera je kľúčom. Buduj úprimné priateľstvá a budú otvorení počúvať tvoje srdce.
• Pýtaj sa a dobre počúvaj. Tak to robil Ježiš! Dobré otázky a skutočné počúvanie ich tiež privedie k tomu, aby sa ťa pýtali na to, čomu veríš.
• Nezdieľaj len to, čo Ježiš spravil pre svet, ale aj čo znamená pre teba osobne. Nič nie je mocnejšie, ako keď človek, ktorý je naozaj zaľúbený do Ježiša, zdieľa svoj osobný príbeh.
• Keď uvidíš „zelenú“, popros Ducha Svätého, aby ťa viedol a pozvi ich nasledovať Ježiša. Mnohí z našich kamarátov neurobili toto rozhodnutie jednoducho preto, že sme im nedali jasné pozvanie.
• Celý čas sa spoliehaj na Ježiša! Intimita s Ježišom je tým veľkým tajomstvom. Keď ostaneme v ňom, budeme prinášať veľké ovocie. (Jn 15,5)

Boh nás obklopil priateľmi, ktorí sú otvorení počuť, keď sme my jednoducho pripravení vykročiť vo viere. Nechajme Ježiša jasne žiariť cez nás a prinášajme hojné ovocie na Jeho slávu!

04: Štyri

Zdieľať našu vieru môže byť jednoduché, len niekedy potrebujeme zmeniť svoj spôsob rozmýšľania a zažiť niečo nové. Aby sme šli ešte o krok ďalej, tu sú štyri základné aspekty, o ktorých môžeme hovoriť:

♥ BOH NÁS MILUJE

÷ ŽIJEME ODDELENÍ OD BOHA

† JEŽIŠ ZA NÁS DAL VŠETKO

? ROZHODNEME SA NASLEDOVAŤ JEŽIŠA?

Pretože chceme mať tie správne slová v správnom čase, aby tento človek mohol stretnúť Ježiša, môžeš to cítiť ako veľký tlak. Ale namiesto toho, aby si sa na to pozerať ako na komplexnú misiu, ktorú treba zvládnuť, je tu jednoduchý spôsob, ako zdieľať svoju vieru. Jedným zo spôsobov je zapamätať si štyri symboly, ktoré sú stredobodom nášho vzťahu s Ježišom. Andreas Boppart sa s nami vo videu podelí o tieto štyri symboly, a má skvelé svedectvo na povzbudenie.

Mať dôveru v Boha je o vzťahu a nie o náboženských rituáloch. To, čo potrebuje každá ľudská bytosť je milujúci vzťah so Stvoriteľom a Spasiteľom!

Spýtaj sa Boha, s ktorým človekom sa môžeš podeliť o svoju vieru a ak ti to pomôže, použi pri tom tieto štyri symboly.

Boh je s tebou, oslávme každý krok vpred, ktorý spravíme!

(preložené z Europe shall be saved newslettra)

Naposledy som sa pokúsil položiť základy k téme premeny zmýšľania a skončil som tým, že potrebujeme byť ochotní a pripravení odmietnuť všetko, čo žijeme a prijímame, ak sa to prieči Božiemu Slovu. Dnes by som rád hovoril o dvoch konkrétnych princípoch sveta (osobne ich volám lži sveta). Prvý je o skrývaní vlastnej slabosti, druhý o životnom cieli „mať sa dobre“. Oba vyzerajú na prvý pohľad neškodne, dokonca často až pozitívne. Z vlastnej skúsenosti viem, že je dosť veľká šanca, že v nich prirodzene fungujeme aj my – kresťania. To je však problém, pretože aj keď na to na prvý pohľad nevyzerajú, priečia sa princípom Božieho kráľovstva zachyteným v Božom Slove. A spôsobujú, že skĺzavame z toho, čo sa biblicky volá život v Duchu alebo podľa Ducha do života podľa tela.

(viac…)