Boli sme v Izraeli. Na miestach, kde sa stali tie šupy, o ktorých čítame v Božom Slove. A dodnes sa tam šupy dejú a chcel by som zdieľať jednu, ktorú som zažil ja. Sprievodcu nám robil Janko Buc, čiže k miestam, ktoré sme navštevovali mal výklad, čo sa tam stalo a niekde nás previedol aj krátkou modlitbou, napasovanou na to miesto.
Keď sme boli tam, kde Ježiš učil Otčenáš, hovoril niečo o pripravenosti. A spomenul fakt, že pionieri mali taký "pozdrav" - jeden sa spýtal: "Si pripravený?" a druhý zvolal: "Vždy pripravený!" Ja som síce pionierov nezažil, ale s týmto pozdravom mám veľmi starú, s odstupom času celkom smiešnu a hádam už zahojenú ranu, na ktorú som si cca 15 rokov nespomenul a dosť ma zarazilo, prečo to Pán Boh teraz na mňa vyťahuje.
V krátkosti - keď som chodil na hudobnú a mal som možno 7 - 8 rokov, môj učiteľ sa ma na začiatku každej hodiny spýtal: "No čo, Peťo, si pripravený?" a nútil ma odpovedať "Vždy pripravený." Zdalo sa mi to brutálne trápne, ale keďže som bol introvertný, zakríknutý, nesebavedomý a akéhokoľvek vzdoru neschopný chlapec, naša hodina naozaj niekoľko rokov začínala touto trápnou scénkou, ktorá sa dokonca neodohrala vždy bez svedkov..
Pomaly, ale isto idem k pointe. Keď vynechám tú trápnosť, čo sa ma vlastne tou otázkou pán učiteľ pýtal? Či som doma cvičil na flaute. A ja som si zautomatizoval odpoveď, že som cvičil aj keď to vlastne často nebola pravda. Možno to poznáte.. keď sa hocičomu venujeme, treba trénovať, cvičiť, pripravovať sa. Môj učiteľ hovoril, že cvičiť treba hodinu denne (možno Vám je tento časový údaj povedomý ;). A to, či sa to deje sa nedá nijako obísť. Aj keď môžeme tvrdiť, že sme pripravení. Dokonca to môžeme aj uhrať na tej hodine. Ale potom príde koncert, kde sa to uhrať nedá. Tam sa ukáže, koľko som cvičil a či som pripravený.
A teraz hádam už naozaj pointa, čiže naspäť do Izraela. Pán Boh mi toto pripomenul. Išiel som do modlitby, kde som sa modlil s vecami, o ktorých sme tam počúvali. Že chcem nové veci, ktoré Boh pre mňa má. Že chcem zažívať úžas z toho, aký je. A On sa spýtal: "Si pripravený?" Ja som išiel z reflexu zareagovať "Vždy pripravený", ale uvedomil som si, že aj keď pripravený chcem byť, nie vždy to tak je. Aj keď sa väčšinou tvárim, že som. Viem to aj celkom verne uhrať, aj keď som niekedy až tak necvičil.. Takto nechcem fungovať. Chcem byť vždy pripravený, ale naozaj. A keď to nezvládam, nevadí, chcem byť aspoň v pravde a skúsiť to znova. Nie som totiž sám. Pripravovať nevestu - pripravovať seba, ale aj svojich bratov - na Pánov príchod (na koncert) je misia nás všetkých. A čo ty? Si pripravený? +
- Petis -